Z histórie klubu
Už pred oficiálnym vznikom Piešťanského plaveckého klubu sa v Piešťanoch plávalo. Krátko po skončení 1. svetovej vojny sa uskutočnili na Váhu Majstrovstvá Slovenska v plávaní. Ich víťazom sa stal Piešťanec Lichtenstein. Prvé pokusy s organizovaným plávaním v Piešťanoch podnikli bratia Mártonovci, ktorí začali ešte koncom roku 1932 s plaveckým výcvikom v bazéne Napoleonských kúpeľov.
V roku 1933 sa začalo s výstavbou kúpaliska EVA, a to bol zároveň signál k založeniu plaveckého a vodnopólového klubu. Medzi zakladajúcimi členmi boli Imrich Winter, Orosz, Svátek, Pankovič, Zelenay, Benko, Blum a ďalší. Zabudnúť však nemožno ani na doktora Vojtecha Horvátha, ktorý bol celé desaťročie predsedom klubu. Medzi zakladateľov patrili aj Dr. Šury a pani Zelenayová.
Piešťanský plavecký klub – PPK vznikol 7. júna 1934. Pod značkou PPK vyrastali neskôr, už v bazéne novootvoreného kúpaliska EVA, ktoré dali do užívania po kolaudácii 7. novembra 1934, a ktoré bolo v tom čase jedným z najmodernejších v celej Európe, úspešní plavci, z ktorých sa viacerí stali aj reprezentantmi.
Začiatkom 40-tych rokov sa vytvorila v Piešťanoch silná skupina plavcov: Ľudovít Komadel, Jozef Balážik, Vadrna, Gressner, bratia Glesovci, Wágner, Vanko, Vereš, Bobiš, Kovárik, Žlnayová, Belányiová, Višňovská, Straková, Vráblová, Šebestová a ďalší. Ich mená sa začali častejšie objavovať na výsledkových listinách.
Od 30. augusta 1942 do 5. júla 1943 bolo kúpalisko pre opravu zatvorené. Napriek tomu mladí plavci PPK dosiahli na Majstrovstvách Slovenska dorastu I. miesto v súťaži družstiev. O tento úspech sa zaslúžili Balážik, Komadel, Vanko, Schiller, Vadrna a Kulka.
V roku 1944 mal plavecký oddiel 54 členov, z toho 26 aktívnych pretekárov, ktorí prekonali 21 slovenských rekordov. Tajomníkom oddielu bol Štefan Nozdrovický, predsedom bol aj naďalej Dr. Vojtech Horváth. Piešťany v tom čase reprezentovali okrem už spomínaných plavcov aj Matulányi, Škarka, Lešický, Lauro, Štróbl, Oravetz, Bačík a Oravetzová.
7. júna 1945 sa v Kursalóne uskutočnilo valné zhromaždenie plaveckého oddielu. Za predsedu bol opäť zvolený Dr. Horváth, za podpredsedu a pokladníka J. Gressner, tajomníkom zostal Štefan Nozdrovický, hospodárom Milan Škarka.
Na prvých povojnových majstrovstvách obnovenej ČSR si piešťanskí plavci počínali veľmi dobre. Do Piešťan putovali dve zlaté, dve strieborné a jedna bronzová medaila.
V roku 1946 vedenie kúpeľov uzatvorilo krytý bazén. Po päťmesačnej prestávke sa plavci dostávali len pomaly do tempa. V roku 1947 Piešťany získali len jediný titul, o ktorý sa na 200 m prsia postaral Komadel.
V roku 1952 sa vytvoril nový model plaveckých súťaží. Súťažili proti sebe krajské výbery a nie oddielové, tak sa piešťanskí plavci dostali do anonymity, pretože reprezentovali kraj Bratislava.
Ladislav Bačík sa zúčastnil sústredenia v Moskve a v rámci tohto sústredenia aj medzinárodných pretekov, v ktorých obsadil II. a III. miesto. Spolu s Komadelom prekonali päť československých rekordov. Obaja plavci boli zaradení do olympijského družstva ČSR pre OH v Helsinkách. Samotné OH sa lepšie vydarili Komadelovi. Na 200 m prsia sa prebojoval do finálovej osmičky. Bačík sa musel uspokojiť s účasťou v semifinále.
Aj v ďalších sezónach dali piešťanskí plavci o sebe vedieť. Piešťany reprezentovali Bačík, Komadel, Berlanský, Frič, Sonberger, Markovič, Bodka, Šimo, Majerčák, Bodnár, Ziel, Strelec, Schriedl, Reisenbüchler, Ocelka, Bodnárová a Fanová. Z výsledkov, ktoré dosiahli piešťanskí plavci v závere roka 1954, treba spomenúť aspoň rekordný čas Ladislava Bačíka na 100 m znak – 1:05,20. V aktuálnych svetových tabuľkách sa ním zaradil na piate miesto. Rovnaké umiestnenie mu patrilo aj v ankete „Desať najlepších športovcov roka 1954“. Bačík bol úspešný aj v medzištátnom stretnutí v Mníchove, kde utvoril hneď dva nové čs. rekordy. Na 100 m kraul a 100 m znak. Zároveň splnil olympijský limit, ktorý mu zabezpečil štart na OH v Melbourne. Bačík sa však ani na tejto olympiáde do finále nedostal.
Funkcionári oddielu na čele s predsedom Dr. Viliamom Vadrnom sa mohli pochváliť aj s ďalšími plaveckými nádejami, ktoré by mohli nahradiť v budúcnosti terajších majstrov. Išlo o Nemčiča, Kajlicha, Pavla Kováča, Juraja Berlanského, Jurgu, Niepela, Sonbergera Polákovú, Kunicovú, Hudcovičovú, Majerčákovú a ďalších. Trénermi plavcov v tom čase boli Zora Babušková, Jozef Wágner, Vadrna a MUDr. Ľudovít Komadel.
Aj v 60-tych rokoch sa piešťanským plavcom darilo. Získali viacero titulov majstrov republiky a utvorili mnoho čs. rekordov. Svojimi výkonmi sa mohli pochváliť: Kováč, Boháč, Berlanský, Jurga, Miro Frič, Štefan Frič, Nemčič, Markovič, Karol Moravec, Gürsching, Adamec, Nižňanský, Kunicová, Poláková, Fričová, Horváthová, Novotná a ďalší. Plavci sa zúčastňovali mnohých domácich a zahraničných pretekov pod hlavičkou klubu Slovan Piešťany.
Rok 1968 vošiel do histórie aj tým, že po vzniku federácie vznikla na území ČSSR aj Slovenská socialistická republika a tak sa po rokoch súťažilo aj o tituly Majstrov Slovenska. Žiaci mali svoje prvé majstrovstvá v Banskej Štiavnici. Dominovali hlavne malí plavci z Piešťan. Do Piešťan putovalo z 18 titulov desať. Pričinili sa o ne Fojtík, Čapka, Palkech a štafety chlapcov a dievčat.
Po niekoľkých slabších sezónach sa v roku 1971 znova objavilo meno Piešťan na čelných pozíciách v hodnotení družstiev na dorasteneckých majstrovstvách Slovenska, ktoré sa uskutočnili na piešťanskej EVE. Vo veľkej miere sa o víťazstvo piešťanských plavcov pričinil Marián Fojtík, ktorý bol s ôsmimi zlatými medailami absolútne najúspešnejším plavcom šampionátu. Okrem neho sa z medailového umiestnenia tešili aj ďalší piešťanskí plavci: Vadrna, Mitošinka, Palkech, Kočí, Rusnáková, Novotná a Gajdošíková. Trénerka Věra Čamborová a jej kolegovia mohli byť teda spokojní. Okrem už spomínaných mien sa v polovičke 70-tych rokov dostávali do povedomia aj ďalší plavci: Maxim Čambor, Hornák, Chmelo, Ondris, Štefancová, Hrčková, Babušková, Hajzoková, Orviská, Samuhelová a Borecká.
V roku 1979 začal ústup z pozícií v plávaní. To najlepšie, čo v piešťanskom bazéne vyrástlo, reprezentovalo iné oddiely. Zostalo tu 25 členov o ktorých sa starali dobrovoľné trénerky B. Novotná, D. Moravcová, Z. Lipková, Z. Babušková, M. Vráblová, Z. Števíková a Pavol Berlanský. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa v tomto roku zrušila aj športová plavecká trieda a tak nastal ďalší odliv plavcov. Pavol Berlanský povedal: „Máme tu niekoľko talentov, ktoré môžu niečo v našom plávaní dokázať, ak budú vo vode tvrdo pracovať. Ide napríklad o Orlovského, Višňovského, Škodoňa, Ráthovú, Vavrovú, sestry Baranovičové, Depeša, Bábskeho, Mineka, Jalakšu a ďalších“.
V roku 1982 sa piešťanský plavecký šport začal preberať z letargie. Prvým signálom boli zimné majstrovstvá kraja dospelých v Nových Zámkoch. Plavci Kúpeľov si na nich vybojovali 27 medailí, z toho 11 titulov majstra kraja. Takmer polovicu z nich získala Jana Ráthová a z titulov sa ešte tešili sestry Baranovičové a Peter Škodný. Na Majstrovstvách Slovenska obsadil Peter Ondris II. miesto.
V roku 1983 sa piešťanský plavecký šport opäť nemal čím pochváliť. Mal na tom svoj podiel zatvorený krytý bazén, ktorý poriadne skomplikoval tréningový proces plavcov. Piešťanskí plavci si na majstrovstvách Slovenska vybojovali iba dve medaily. Peter Ondris bol druhý a Andrej Bábsky tretí. Tréneri Pavol Berlanský a Viliam Vrba sa mohli opierať len o výkony Ondrisa, Hornáka, Martinkoviča, bratov Kunicovcov a Škodných, Orlovského, Bábskeho, Gallu, Kučeru, Baranovičovej a Ráthovej.
Po mnohoročnej prestávke sa v roku 1986 konečne dočkali piešťanskí plavci aj medaily z majstrovstiev ČSSR. Pričinili sa o ne Bábsky a Orlovský.
Sezónu v roku 1987 začali piešťanskí plavci usporiadaním 16. ročníka pretekov v šprintérskom trojboji o Štít mesta Piešťan. Nadviazali tak na tradíciu tohto podujatia, ktoré sa v Piešťanoch naposledy uskutočnilo v roku 1971. Zo štyroch vekových kategórií vyhrali domáci plavci iba jednu, kategóriu žiačok, v ktorej získala prvenstvo Martina Moravcová.
V roku 1988 si pripísali piešťanskí plavci na svoje konto niekoľko pekných úspechov. Najviac sa darilo Martine Moravcovej, ktorá po dvanástich rokoch vybojovala pre Piešťany titul majsterky ČSSR. Ďalšími plavcami, ktorí sa v tomto období dostávali do povedomia boli okrem Martiny aj Zuzana Martinková, Daniela Hornáková, Peter Kurtiš a Marek Fabián.
V novembri 1989 museli krytý bazén piešťanskej EVY opäť zatvoriť pre rekonštrukciu stropných nosníkov. Ani fakt, že cez celú zimu sa nedalo na EVE trénovať, nezabránil plavcom pokračovať vo výborných výkonoch z predchádzajúcej sezóny. Na zimných majstrovstvách Slovenska trinásť a štrnásťročných plavcov v Poprade získala Moravcová osem titulov a spolu s Mosnou, Keletovou a Martinkovou vyhrali aj preteky štafiet na 4x50 m polohové preteky. V staršej žiackej kategórii vyhrala Martinková tri krauliarske disciplíny. Medailová žatva pokračovala aj na majstrovstvách dorastu a dospelých v Košiciach. Piešťanskí plavci tu získali 13 medailí, z toho 8 majstrovských titulov. Najčastejšie sa na stupeň víťazov postavila Martina Moravcová, ktorá získala 6 titulov, z toho dva medzi ženami. Ďalšie dve zlaté medaily zavesili na krk Martina Bábskeho. Na letných majstrovstvách si Martina vyplávala 11 majstrovských titulov. Úspešne si viedli aj ďalšie plavecké nádeje. Daniela Hornáková získala tri tituly, Zuzana Martinková a Peter Kurtiš po dva, podobne ako dievčenské štafety.
V roku 1990 sa plavecký a vodnopólový klub TJ Kúpele Piešťany rozdelil a vznikol Športový plavecký klub Kúpele Piešťany, ktorého novodobá história sa píše dodnes.
